Propaganda

Prebrali sme spolu vznik a vzostup aktuálne najvyspelejšieho a najefektívnejšieho politického PR na svete, ktorým je medzinárodná propaganda Spojených štátov amerických. Ostáva jediné a to opísať jej aktuálne fungovanie. Rokmi sa však stala pomerne prepracovanou, nenápadnou a odolnou, čo podstatne sťažuje jej bádanie. Našťastie má v sebe súčasť, ktorú vieme stále pomerne jednoducho uchopiť.

Základom efektívnosti propagandy USA je paralelizácia a distribúcia snáh medzi rôzne organizácie v rôznych sektoroch. A napriek ich vzájomnej previazanosti existuje jeden sektor, ktorý spomedzi ostatných vytŕča svojou jasnou hierarchickou štruktúrou, pomerne presnými opismi svojich cieľov a taktiky a hlavne – presnou terminológiou. Ide o sektor vojenský. Najlepšia propaganda na svete vznikla práve pre vojenské účely a odvtedy sa rozvíja paralelne s politickou časťou. Poďme sa teda pozrieť na to, ako funguje konkrétne v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Propagandistická činnosť sa v NATO označuje viacerými súvisiacimi pojmami, v ktorých sa dá jednoducho stratiť. Aby nedošlo k žiadnemu omylu, na konci článku som prepísal oficiálnu definíciu v článku použitých pojmov z aktuálnej slovenskej verzie terminologického slovníka NATO. Ak by niekoho zaujímali podrobnosti, odporúčam si preštudovať aj príslušné spoločné spojenecké doktríny.

Strategická komunikácia

Asi najzaujímavejším pojmom, ktorý NATO aktuálne používa je Strategická komunikácia (StratCom). Tento pojem je relatívne nový – dávnejšie mali totiž propagandu na starosti výlučne štruktúry na to určené. Avšak, odborníci v daných štáboch a skupinách si uvedomili, že ich snahu môžu podkopávať, či podporiť aj iné súčasti NATO a vznikla tak potreba vytvoriť spoločnú komunikačnú doktrínu naprieč všetkými úrovňami velenia. StratCom teda integruje komunikačné spôsobilosti s inými aktivitami vrámci NATO. Zároveň sa však stala pojmom, ktorý zastrešuje akúkoľvek komunikáciu smerom von vrátane cielenej propagandy. Vtipné je ako sa NATO snaží od pojmu propaganda vo svojich publikáciách dištancovať:

Strategická komunikácia sa snaží teoreticky dištancovať od ostatných foriem politického presviedčania ako sú volebné kampane, komerčný marketing, či propaganda, ktorých cieľ sa dá chápať ako zavádzanie. Rôzni bádatelia stavajú strategickú komunikáciu do rámca sociálneho konštruktivizmu, podobnú medzinárodným vzťahom, zameranú na silu jazyka vytvoriť nejaký zmysel a formovať a posúvať diskurz – na rozhraní medzi presviedčaním a nátlakom…

Chápanie strategickej komunikácie: NATO STRATCOMCoE Pracovná skupina pre terminológiu, publikácia č. 3

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako nesúvislé tliachanie nielen po preklade do slovenčiny, ale aj v anglickom originálne, je len potvrdením, že rozdiel medzi strategickou komunikáciou a propagandou prakticky neexistuje. Konceptom de facto totožným so sociálnym konštruktivizmom totiž propagandu obhajoval už Edward Bernays keď naznačoval, že bez nej by demokratická spoločnosť podľahla chaosu a nikam sa neposúvala.

Informačné operácie

Cielené propagandistické snahy stelesňuje starší pojem zo slovníka NATO – Informačné operácie (InfoOps). Štáby, ktoré majú tieto operácie na starosti majú za úlohu analyzovať, plánovať, vykonávať a vyhodnocovať nielen operácie zamerané na protivníkov, ale aj operácie zamerané na nás – obyčajnú verejnosť!

Pojem psychologická operácia (PsyOp) zas vyjadruje konkrétne činnosti vykonávané profesionálmi, ktoré boli príslušnými štábmi vrámci InfoOps naplánované na základe:

• vojenských a politických cieľov NATO
• analýzy informačného prostredia
• vyhodnotenia psychologickej situácie zúčastnenej verejnosti
• vnímavosti zúčastnenej verejnosti k posudzovaným psychologickým prostriedkom
• a náchylnosti zúčastnenej verejnosti ku konkrétnym formám psychologických operácií.

Náročné, nie? Pripomínam, že všetky hrubým písmom písané pojmy majú oficiálnu NATO definíciu, ktorú uvádzam na konci článku.

Mnoho ľudí sa môže domnievať, že informačné/psychologické operácie sú len o publikovaní vlastných armádnych magazínov (ako to bolo v Juhoslávii), o zhadzovaní letákov a prehrávaní hovoreného slova z reproduktorov. Realita je však pestrejšia. Vojenské plánovanie sa dá všeobecne rozdeliť do strategickej, operačnej a taktickej úrovne a zatiaľ čo presviedčanie obkľúčených vojakov aby sa vzdali hovoreným slovom z reproduktorov spadá do taktickej úrovne, propaganda patrí do tej strategickej.

Kľúčoví komunikátori

Keď sa pozrieme na konkrétne štáby a organizačné súčasti NATO, tak vidíme, že ich činnosť na spoločnej spojeneckej úrovni koordinuje STRATCOM CoE. Oficiálne je to však skôr niečo ako hub, alebo think tank. V čase mieru totiž NATO žiadnu nadriadenú štruktúru pre PSYOPS oficiálne nemá – oveľa dôležitejšími sú štruktúry jednotlivých členských krajín, ktoré sa každá krajina pri vstupe do NATO zaviazala vytvoriť a udržiavať. Na Slovensku ide aktuálne o 57. samostatný oddiel Veliteľstva pre Špeciálne operácie a v susednom Česku zas o Skupinu kybernetických síl a informačných operácií Veliteľstva kybernetických síl a Informačných operácií. Ak sa chceme pozrieť na to, ktoré psychologické prostriedky a formy psychologických operácií využívajú, stačí si pozrieť oficiálne popisy ich činností, v ktorých sa uvádza, že majú za úlohu spolupracovať aj s medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami a vytvárať podklady pre kľúčových komunikátorov.

Pýtate sa kto sú to kľúčoví komunikátori? V americkej vojenskej doktríne sú tak opisovaní ľudia, ktorí nám – konzumentom – prezentujú a interpretujú informácie. V americkej diplomacii sa používa termín s podobným významom „hovorcovia tretích strán.“

Typicky ide o novinárov, komentátorov, hercov a iné vplyvné osoby – influencerov. Tie môžu byť zainteresované (tzv. agenti vplyvu) aj nezainteresované podľa toho, aký spôsob verbovania PSYOP odborník zvolí. Často môžu spolupracovať v dobrej viere, že bojujú proti dezinformáciám, pričom si neuvedomujú, že za dezinformácie sú považované všetky informácie, ktoré sťažujú napĺňanie cieľov NATO a sú v rozpore s naratívom požadovaným PSYOP odborníkmi. Ich dnešná úloha je totožná s tou, ktorú vykonávali „štvorminútoví muži,“ o ktorých som písal v jednom z predchádzajúcich článkov.

Mimochodom, využitie pojmu „kľúčoví komunikátori“ na oficiálnej stránke českej Skupiny kybernetických síl a informačných operácií je zaujímavé, pretože sa naozaj využíva skôr vrámci čisto americkej doktríny a je pomerne neobvyklý v NATO.

Ďalšie náznaky

Vojenskí StratCom odborníci si dávajú záležať na pokroku, s ktorým sa často radi chvália. Vďaka publikáciám STRATCOM CoE môžeme nazrieť do aktuálnych trendov propagandy.

S inými publikáciami NATO a iných inštitúcií je vo všeobecnosti potrebné nakladať opatrne, pretože sa často snažia budiť dojem, že sú čisto defenzívne – akože chcú iba opisovať a blokovať snaženie protivníka. Napríklad štúdia z roku 2021 o kognitívnej vojne si na tom dáva veľmi záležať. Skutočný zámer mať silnú ofenzívu a používať ju nielen na protivníka, ale aj na vlastné civilné obyvateľstvo pre vlastné záujmy je však zrejmý, keď si tieto publikácie spojíme s vyššie opísanou praxou.

Tento princíp sa ukázal naplno pri tzv. Wolfowitzovej doktríne, ktorá svojho času unikla. Opisovala usmernenia týkajúce sa obranného plánovania a bola z nej zrejmá imperialistická a unilaterálna nátura americkej zahraničnej politiky. Ako reakcia na kritiku bol dokument prepísaný do „pozitívneho“ štýlu a oficiálne zverejnený. Prepísanie do jemnejšieho jazyka plného eufemizmov však nezmenilo realitu v politike, ktorá pôvodný dokument nasledovala veľmi presne.

Publikácie STRATCOM CoE sú ale písané pomerne priamo a neboja sa ani pojmov ako „manipulácia.“ Posledným prírastkom je hrozivo vyzerajúca publikácia s názvom „Umelá inteligencia v podpore schopností strategickej komunikácie,“ ktorú všetkým odporúčam si preštudovať. Ako prvá totiž obsahuje konkrétne príklady, s ktorými PSYOP odborníci pracujú. Poďme sa na to pozrieť:

Publikácia pracuje s hypotetickým scenárom, že sa rozhodlo o vojenských cvičeniach v Lotyšsku naplánovaných na jeseň 2023. Pointou je obmedziť kritické hlasy a ich dosach, pričom na základe analýzy informačného prostredia boli vytipované dve hlavné skupiny obyvateľstva, ktoré majú byť cieľmi komunikačnej kampane. Výstupom majú byť príklady, akou cestou sa môžu odborníci na propagandu vydať, ak chcú túto zúčastnenú verejnosť ovplyvniť vo svoj prospech.:

Cieľ 1: Mladý, rusky hovoriaci športový nadšenec, 18-25 rokov, má rád ruský rap a rýchle autá, neznáša NATO a LGBTQ+, podporuje tradičné hodnoty, podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Žije vo veľkých európskych mestách v uzavretých ruských komunitách, používa VKontakte, TikTok a Telegram.

Cieľ 2: Lotyšsky hovoriaci muž v strednom veku, 35-50 rokov, Verí, že vakcíny sú zlé, myslí si, že NATO je za vojnou v ukrajine a že LGBTQ+ je choroba. Podporuje iba tradičné hodnoty. Žije v pohraničných oblastiach blízko Ruska a Bieloruska. Väčšinou získava informácie z Telegramu, tlačených novín a ruských televíznych kanálov.

„Umelá inteligencia“ vytvorila pre obe cieľové skupiny tzv. COM-B model, ktorý je určený ako pomôcka pre zmenu správania človeka. S týmto psychologickým modelom PSYOPS/StratCom odborníci bežne pracujú a možno si o ňom niekedy povieme viac.

Na základe tohoto modelu a zadania potom „umelá inteligencia“ vytvorila naratívy, okolo ktorých sa má informačná kampaň točiť. Vyberám iba prvú z troch dvojíc:

Cieľ 1: Spoločné ciele, spoločná budúcnosť: Podobne ako v športe, tímová práca je kľúčová. Cvičenia NATO propagujú jednotu a spoluprácu na budovanie sveta, v ktorom si každý môže užívať svoje záľuby slobodne.

Cieľ 2: Strážcovia mieru: od baltských hraníc až po brehy atlantiku, NATO zaručuje, že každý domov je bezpečný a každá tradícia rešpektovaná.

Tieto naratívy je samozrejme potrebné ešte rozvinúť do konkrétnych foriem psychologických operácií a šíriť ich konkrétnymi psychologickými prostriedkami. Išlo iba o príklady, ako využiť umelú inteligenciu v dávno zaužívaných praktikách, ktoré sa tu odhalili naplno.

Ale my sme naozaj tí dobrí

Vyššie uvedené neznamená, že by napr. chalani a dámy z 57. samostatného oddielu boli zlí čarodejníci. PSYOP odborníci si často naozaj myslia, že vlastne iba propagujú pravdu:

Pokus učiniť funkciu PSYOPS stráviteľnejšou a politicky akceptovateľnejšou viedol k vytvoreniu celej plejády synoným k PSYOPS ako: menežment vnímania, presviedčacie operácie, informačná podpora, informačná kampaň, vplyvové operácie, atď. Samotní praktizanti PSYOPS sú na to citlivý a snažia sa urobiť rozdiel medzi ich „na pravde založenými PSYOPS“ a tým, čo nazývajú „na lžiach založená propaganda.„

NATO a strategické PSYOPS: zavrhnutiahodná politika alebo vzrastajúci priemysel? (2002)

Tu je dôležité povedať, že aj samotní odborníci môžu byť klamaní informáciami, ktoré pre svoju prácu dostávajú a asi si viete predstaviť, že v takejto skupine musíte udržiavať určitú mieru skupinovej psychológie na udržanie „správneho názoru,“ čo typicky začína už pri výberovom konaní.

V každom prípade dúfam, že som nezainteresovanej zúčastnenej verejnosti dostatočne vysvetlil jednu z hlavných vetiev americkej propagandy u nás. Nabudúce, v časti o civilno-politickej časti to bude výživnejšie, pretože vďaka NATO máme krásny odrazový mostík a príde aj na konkrétne mená zo slovenskej scény.

Ešte k tým synonymám… najkrajšie, aké som kedy od NATO videl je „Boj za srdcia a mysle.“ Vidíme sa nabudúce!

Sľúbené definície zo slovníka NATO (AAP-6)

Strategická komunikácia (StratCom): Integrácia komunikačných spôsobilostí a informačných aktivít (procesov) s inými vojenskými aktivitami vo vojenskom kontexte NATO, ktorá má za cieľ porozumieť informačnému prostrediu a formovať ho na podporu čiastkových a strategických cieľov NATO.

Informačné Prostredie (IE): Prostredie zahŕňajúce informácie ako také, jednotlivé osoby, organizácie a systémy, ktoré prijímajú, spracúvajú a poskytujú informácie, ako aj poznávacie, virtuálne a fyzické prostredie, v ktorom sa toto všetko uskutočňuje.

Informačné operácie (InfoOps): Funkcia štábu zameraná na analyzovanie, plánovanie, vyhodnocovanie a integrovanie informačných aktivít s cieľom ovplyvniť vôľu, chápanie a spôsobilosti protivníkov, potenciálnych protivníkov a zúčastnenej verejnosti na podporu cieľov celkovej úlohy.

Psychologická operácia (PsyOps): Plánované činnosti využívajúce metódy komunikácie a iné prostriedky zamerané na vopred určenú cieľovú skupinu, ktorých zámerom je vplývať na jej vnímanie, postoje a správanie, ovplyvňujúce dosiahnutie politických a vojenských cieľov.

Psychologická situácia: Okamžitý emocionálny stav, mentálne dispozície a iná motivácia správania sa osôb v cieľovej oblasti založená v podstate na ich národných, politických, sociálnych, ekonomických a psychologických zvláštnostiach, ale aj na pôsobení/vystavení vplyvu okolností a udalostí.

Forma psychologických operácií: Technika používaná na vyvolanie žiadanej reakcie členov cieľovej skupiny.

Psychologické prostriedky: Technické alebo netechnické prostriedky vytvárajúce akýkoľvek druh komunikácie s poslucháčmi, ktorí sú predmetom záujmu.

Verejnosť: Jednotlivec, skupina alebo entita, ktorí sú si vedomí činností, ktoré môžu ovplyvniť dosiahnutie konečného stavu.

Zúčastnená verejnosť: Jednotlivec, skupina alebo entita, ktorých interpretácia udalostí a následné správanie môžu ovplyvniť dosiahnutie konečného stavu.
Poznámka: Zúčastnená verejnosť môže pozostávať z verejnosti, zo zainteresovaných strán a z účastníkov.

Vnímavosť: Citlivosť cieľovej skupiny na určité prostriedky psychologických operácií

Náchylnosť, citlivosť, schopnosť reakcie: [Negatívna ovplyvniteľnosť] cieľovej skupiny obyvateľstva rôznymi formami psychologických operácií. (Oficiálny preklad „negatívna ovplyvniteľnosť“ z anglického „vulnerabiliy“ mi príde pomerne zvláštna. Osobne by som to preložil vyložene ako zraniteľnosť, pozn. autora)

Naratív: Hovorený alebo písaný záznam udalostí a informácií usporiadaných v logickom slede s cieľom ovplyvniť správanie cieľovej skupiny.