Nástrojov propagandy je viacero. Jednou z nich je často prehliadaná diplomacia – udržiavanie a využívanie blízkych vzťahov zahraničných diplomatov s miestnymi politikmi, novinármi a príslušníkmi think-tankov. A vďaka ľuďom ako Julian Assange a Chelsea Manning, ktorí sú Spojenými Štátmi za zverejnenie diplomatických depeší patrične perzekvovaní, môžeme do týchto vzťahov nahliadnuť. Popri krátkych frkoch o základných konceptoch a dlhších náučných článkoch o propagande bude komentovanie depeší z prostredia Slovenska treťou líniou tohoto blogu.
Štruktúra a princíp depeší sú jednoduché a niečo podobné robia, pochopiteľne, všetky krajiny. Väčšina depeší je o tom, že americkí diplomati podávajú správy o súkromných a oficiálnych stretnutiach s miestnymi politikmi a inými osobami. Niekedy žiadajú o radu ako postupovať a niekedy im z USA príde usmernenie, ktorým sa majú riadiť. Vyhľadávanie v uniknutých depešiach, ktoré sa súhrnne označujú ako Cablegate, nájdete tu.
Máme za sebou náročný pondelok. Zároveň chcem čitateľa skôr naučiť čítať dokumenty medzi riadkami a všímať si nuansy. Takže dnes začneme iba malým vtipným príkladom – Rastislavom Káčerom.
Pod každou preloženou časťou je popis depeše a odkaz na originál na WikiLeaks. Prvý útržok je naozaj iba vtipný:
Obed nadviazal na témy rozoberané v kancelárii premiéra v priateľskom a neformálnom duchu. Pán Kukan poďakoval pánovi Armitageovi za návštevu a za mediálne vyhlásenia na spoločnej tlačovej konferencii s premiérom Dzurindom. Pán Kukan zopakoval požiadavku vlády SR na zriadenie bilaterálnej konzultačnej pracovnej skupiny, s čím námestník súhlasil a navrhol okamžité oznámenie MZV. (Na čo veľvyslanec Káčer vyskočil zo stoličky a ponáhľal sa informovať hovorcu MZV)
Návšteva námestníka štátneho tajomníka USA Armitageho na Slovensku, 30. september 2004, pôvodný stupeň utajenia: dôverné/CONFIDENTIAL
Až si hovorím, škoda, že sú tie depeše len do roku 2010. Jeden by sa na takom Jarovi Naďovi nasmial pravdepodobne oveľa viac.
Druhý útržok je však už zaujímavejší. Okrem informačne prínosnej stránky – obrazu danej doby – obsahuje za Káčerovym menom v zátvorke výraz „prosím chrániť.“ V depešiach sa používa na označenie mien informátorov. Čiže mien, ktoré je potrebné chrániť, resp. ktoré nesmú byť spomínané v súvislosti s danými informáciami v prípade, že by tie bolo potrebné použiť.
Počas stretnutia konaného 1. marca, Slovenský veľvyslanec v USA Rastislav Káčer (prosím chrániť) povedal veľvyslancovi [USA na Slovensku], že strávil v Bratislave tri dni stretávaním sa s mnohými členmi opozície, s ktorými udržiava blízke osobné vzťahy.
Slovenský veľvyslanec v USA je pesimistický ohľadom Dzurindových volebných prospektov, myslí si, že by mohol byť ďalším ministrom zahraničných vecí. 2. marec 2006, pôvodný stupeň utajenia: dôverné/CONFIDENTIAL
[…]
Káčer si na základe svojich skúseností myslí, že premiér Dzurinda nemá žiadnu šancu ostať premiérom po voľbách 17. Júna, keďže vie, že KDH, Smer a SMK sa už stretávajú a plánujú povolebnú spoluprácu, veľmi pravdepodobne aj v spolupráci s novovzniknutým Slobodným Fórom.
[…]
Každopádne, Káčer špekuloval, že Smer by sa mohol vzdať Ministerstva Zahraničných Vecí, možno v prospech Slobodného Fóra. Po otázke, či úprimne verí, že Smer – a teda Beňová – by ministerstvo pustili, Káčer povedal, že ministerstvo nie je pre ňu nič viac, než plyšový medvedík (hračka) a všetko bude závisieť od čísel.
[…]
Jedným z blízkych osobných priateľov, s ktorým sa Káčer stretol bol Kaliňák zo Smeru, o ktorom si Káčer myslí, že by bol veľmi „rozumným“ ministrom obrany. Kaliňák podotkol, že Fico nedávno zastavil osobné útoky na Dzurindu, o čom si Káčer myslí, že to otvára možnosť partnerstva Smeru a SDKU, s Dzurindom ako predsedom parlamentu. Káčer sa ale zveril, že Ficovi sponzori neboli vôbec spokojní s podobným zbližovaním sa, keďže Dzurinda útočil na mnohých z nich.
[…]
Slobodné Fórum má silné financovanie – vrátane patróna blízkemu Káčerovi. Tvrdiac, že videl nedávny prieskum, ktorý Slobodnému Fóru a SDKU dáva pol percenta od seba (7.5, resp. 8 percent), Káčer povedal, že cíti istú blízkosť s podporovateľmi Slobodného fóra, keďže bol tiež zapísaný ako člen Skupinky. Po otázke, koho by Slobodné Fórum vybralo za ministra Zahraničných Vecí, Káčer – s odkazom na seba samého ako ministra Zahraničných Vecí – pripustil, že „O tom sa nerozpávame, ale, aj keď to je komplikované – osobne a aj inak – môj priateľ (ten sponzor,) by sa postaral o to, aby sa tak stalo.“
Všetci vieme, ako to bolo ďalej. Slobodné Fórum sa v roku 2006 do parlamentu nedostalo. Škoda. Káčer by bol určite vynikajúcim ministrom vlády Roberta Fica.
Posledný útržok ponechám bez komentára a berte ho ako ďalšiu upútavku 🙂
…S využitím zdrojov a kontaktov, ktoré máme, Ambasáda Bratislava zintenzívni náš dosah kvôli Kosovu – zdôvodňujúc, že posunúť sa vpred so samostatosťou Kosova je dobré nielen pre Kosovo, ale aj pre Srbsko. Vzhľadom na nedostatok pravidelného osobného kontaktu s premiérom Ficom, využijem iné páky vplyvu – napríklad blízkych Ficovych kolegov ako Ministra Kultúry Maďariča a kľúčové vplyvné osoby, ako bývalého veľvyslanca Káčera – na sprostredkovanie našich odkazov…
Posúvame Slovensko bližšie k „ÁNO“ na Kosovo, 24. október 2008, pôvodný stupeň utajenia: dôverné/CONFIDENTIAL
P.S.: Tento článok nemá byť predvolebnou kampaňou. Autor sa nestotožňuje so žiadnym subjektom kandidujúcim v najbližších parlamentných voľbách. Úprimne a zo srdca neznáša všetky – a to aj na základe podrobného štúdia Cablegate. Výber osoby v dnešnom dieli mal byť odlišný, ale Káčer na seba poukázal svojimi nedávnymi vyjadreniami a autor si skrátka nemohol pomôcť 🙂